Září 2018

DOTYK NEZNÁMA

29. září 2018 v 21:21 | Nika |  SKUTOČNOSŤ MOROU - NOVELA
Prvý deň v novom dome je náročný - všetko to vybaľovanie a ukladanie, zabydlenie a zvykanie si na prostredie, ktoré mi ničím nepripomína domov. Ocitla som sa v ošuntelom malom mieste sťa ,,papierovom meste" -J. Green -,kde ani živáčka po našom príchode. Je to tu podivnosť sama a nerozumiem, prečo sme museli predať náš nádherný dom v Beleville a odsťahovať sa na...

Nastal večer. Chuť do jedla sa stratila už len pri pohľade v akom stave sa nachádza kuchyňa a nielen to, zaiste potrebujeme objednať služby deratizéra. A únava ma zahatila už len pri pomyslení, že tu je ešte toľko práce ako na kostole.
Vojdem do svojej podkrovnej izby, vkĺznem do spacáku na holej drevenej podlahe a aj keď viečka sa mi pomaly zatvárajú, akosi nemôžem zaspať. Všade tma akoby som sa ocitla uviaznutá vo vreci. Jediné slabé svetlo vniká cez strešné okienko. Pozriem doň a zahľadím sa hviezdnatú oblohu, ktorá lemuje smutný mesiac. Cítim sa ako on. Studená pokožka ako noc. Strach bdie, ale nechcem ho nechať ovládnuť. Síce som tu s rodičmi, ale aj tak sa cítim byť sama ako spln, čo vrhá jemné chladné lúče. Hypnotizuje ma a ešte viac uspáva. Niekde v podvedomí počujem maminkinu pieseň o anjeloch, ktorú mi vždy ako malej spievala pred spaním. V tomto momente mi pomáha nebáť sa toľko...
Viečka už úplne oťaželi a nechali ma v nočných spároch bdieť svoj sen. ,,Summa summarum" z dnešného dňa vytvorilo kypiacu sa masu fantázie.
Polnoc. Fáza snenia začína oparom v tmavom lese. Ocitla som sa pri obrovských boroviciach sťa staré sekvoje z dávnych dôb. Zo začiatku nič nevidím. Moje oči si postupne privykajú na tmu. Strhla som sa. V diaľke sa ozvalo vytie divokých šeliem. Áno, to vlci oznamovali polnoc ako kyvadlové hodiny, keď odbijú hodinu duchov. Zimomriavky mi od končekov prstov stúpali chrbticou tak zákerne stavec po stavci, ako keď cítite, že sa blíži to najhoršie, čo sa môže človeku stať.
,,...ešte nemôžem. Ešte som nezažila prvú lásku a..."
Neviditeľné zlo civí na mňa. Nevidím jeho oči, ani telo, ale cítim blízkosť niečoho nepochopiteľne mocného, pretože stromy sa odrazu začali zmenšovať. Pomaly sa posúvajú do zeme akoby sa vracali späť do svojich ,,detských čias". Nostalgická mágia. Neuveriteľný posun času o stovky, ba tisíce rokov dozadu. Nerozumiem, čo sa to s lesom deje. Táto čudesná šuma mi naháňa hrôzu, až kvapôčky potu mi stekajú telom a pritom lomcoval silný chladný vietor. Všade vírilo napadané ihličie, halúzky a šišky, ktoré vrážali do mňa. Bála som sa, že mi niečo ostré vletí do oka, a preto som si, čo najrýchlejšie, zakryla dlaňami tvár. V pozadí vzdušného fučania neprestajne znela kakofónia zmetených vrán, ktoré neudržali svoj let a tiež kvílivá hudba duše, ktorá akoby sa pomaly chystala opustiť tento svet. Divoké sirény lesnej zvery označujúce nebezpečenstvo a zvláštne nepríjemné svetlo, ktoré preniká škárami medzi doráňanými rukami a tvárou periferným videním. Je také ostré, že cítim akoby ma aj cez dlane do očí pálilo. Je čoraz intenzívnejšie akoby hviezda na mňa padala. Netuším s akou rýchlosťou sa približuje, ale iste je rýchlejšie ako môj tep, a to mi srdce nekontrolovateľne búši ako o život.
Na desivom mieste schúlená a na kolenách prežehnávajúc, si chránim hlavu povytiahnutou mikinou, aby som mohla aspoň sčasti stlmiť pretrvávajúce zvuky. Modlila som sa, nech už to prestane!
,,Ááááu!" odrazu niečo do mňa narazilo. Ostala som v ležiacej polohe, mierne som nadvihla hlavu a z otvoru mikiny pomaly vykukla, chrániac si pritom samozrejme oči a cez prsty som zazrela na nohy sa dvíhajúce srnčiatko a za ním vyplašenú laň. V jej krásnych veľkých hnedých očiach sa zračilo zdesenie. Nachvíľu namieste stŕpla akoby zhypnotizovaná tým, čo vidí. Až potom sa prebrala ,,z tranzu", aby pomohla svojmu mláďaťu vstať a rýchlo spolu odtiaľ utiekli. Neodvážila som sa pozrieť tým smerom, kam tak vyplašene hľadela. Radšej som sa rýchlo schovala do svojho bavlneného úkrytu, ktorý sa čoskoro podtým náporom veternej smršte zničí a neostane mi iné ako sa poddať prichádzajúcej záhu...
Znenazdania všetko utíchlo a i vietor ustal. Pálčivý jas sa stlmil.
,,Ďakujem ti, Bože", bolo predčasné povedať, no stalo sa. Myslelasom, že sa čochvíľa zobudím a na všetko zabudnem, ale nie. V kútiku duše som dúfala, že je koniec všetkému, ale...
Vyzriem zo svojich útrob a ochromená kolosom, čo sa rozprestiera na rovnej pláni, čo vyzerá ako pristávacia plocha letiska - bez stromov, ktoré tu rástli a ako neoblomný majestátny obri sa dožívali úctyhodných liet. Meravá a zmätená šokovane zízam na monštruózne dielo, ktoré by som nepripísala ani k jednému z ľudských výtvorov. Na železných nohách ako pavúk vyzerajúca elipsovitá konštrukcia s modrobielou blikajúcou kupolou v strede sa začala zospodu otvárať. Vstup odhaľoval spočiatku len samú bielobu ako svetlo na konci tunela... V okamihu som zazrela vysúvajúce sa schody, ktoré s ľahkosťou a nezvučne so svetielcami na hranách akoby spolu vytvárali akýsi nový neznámy a len očami badateľný rytmus - zvláštna synchronizácia. Toto mysteriózne ticho prináša bázeň, ktorá sa mi rozrastá a zabodáva ako tŕnie. V sluchách mi doslova hučí krv, čo sa valí do mozgu. Čo sa teraz stane? To ešte nik nevie...
Kúsok odo mňa sa posledný schod dotkol holej pôdy...zdvihla som zrak a...vysoká štíhla postava rozdelila svetlo na dve strany. Dýchanie sa mi zrýchlilo až bolo počuť na sto honov. Chcela som ho zadržať a zutekať, ale... elegantne sa približujúce neznámo ma opantávalo a akosi som sa nemohla pohnúť... len som naďalej civela a čakala, čo sa bude diať.
Keď prišiel do polovice schodiska, jemné brumenie sa mi vrývalo ako melódia uspávanky od mojej mamy.
,,Och, je to možné...?" Slzy sa mi tisnú a... ,,Mami, si to ty?" Nič. Žiadna odpoveď. Nachvíľu postával a vykrúcal hlavu, akoby sa snažil pochopiť moje prejavy správania sa. Pravú ruku zdvihol mierne pred sebou a následne ju pomaličky zložil vedľa svojho útleho tela. Nevedela som, čo toto gesto znamená. Potom krôčik po krôčiku sa znova približoval a k postupne silnejúcemu brumendu sa pridalo podivné chrčanie zarezávajúce sa v mojej hlave.
Predposledný a... konečne posledný schod. Nastalo hrobové ticho. Zadržala som dych ako som len mohla. Moje ustráchané vypleštené oči ma neskutočne pálili... Ako som len mohla dúfať, že by to bola moja mama... S rukou na ústach a bedlivo pozorujúc každý jeho pohyb a mimiku.
Stálo predo mnou stvorenie z iného sveta. Celé šedomodré s očami šikmými ako šelma a bez zreničky - len čisto čierne a lesklé ako hematit. Divne sa škeril a šklbalo ním v prstoch - a na každej ruke ich mal tri. Pobehovala som očami raz na jeho ruky a potom zas na tvár. Nezdá sa mi, že sú to priateľské gestá - čo má za lubom?
Oči sa mu ešte viac zúžili a vystrúhal úsmev a začal sa lačne ,,smiať" až som s hrôzou vykríkla a precitla zo sna.
Otec pribehol hneď ku mne a opýtal sa, čo sa deje. Zamĺkla akoby som odrazu onemela a bez žmurknutia som sa dívala do okienka. Spotená, strapatá a sužovaná udalosťami za posledný mesiac som nejako nemohla plne precitnúť do skutočnosti. Časť mojej duše ostala uviaznutá v sne. Túžim zažiť niečo pozitívne a vzrušujúce, ale toto bola naopak nočná mora.
Otec si myslel, že ma zrejme vystrašila vrana, ktorá pristála na streche, aby sliedila a budila zo spánku mladé nevinné dievčatá. Pravdupovediac, vranu som ani tak nevnímala ako skôr to, čo bolo za ňou na oblohe.
,,To je len vrana, čá, čá...," odplašil ju. Ale stále som sa dívala do neznáma na oblohe.
,,Čo tam vidíš?" Keď som na jeho výzvu nereagovala ani po tom, čo sa postavil predo mňa a zatarasil mi výhľad, zalomcoval so mnou. Striasla som sa a teraz už úplne prebudila.
,,Och, tati, mala som príšerný sen!"


***pokračovanie nabudúce. Je už neskoro.

BELGICKÝ GRIFÓN

23. září 2018 v 11:58 | NIKA |  PES - PRIATEĽ ČLOVEKA
Pôvod: Belgicko
Grifónik je malý, inteligentný, prítulný, čulý, robustný, elegantný v stavbe a pohybe.
Hlava je široká a guľatá, uši pekne vzpriamené a dopredu klopené, oči veľké tmavé, guľaté a posadené ďaleko od seba, nohy rovné, paralelne postavené, strednej dĺžky, chvost je hore nesený a kupírovaný, srsť krátka, hustá čierna alebo červenohnedá. Pes váži okolo 4,5 kg a sučka 5 kg. Bežne sa dožíva 15 rokov. Nie je náročný na stravu a starostlivosť.
História: V 80-tych rokoch 19. st. začali belgickí chovatelia s plánovaným krížením. Zlom v obľúbenosti grifónikov vo vyšších vrstvách spoločnosti nastal vtedy, keď si toto plemeno obľúbila kráľovná Astrid Belgická. Plemeno sa šírilo i mimo Belgicka napr. niekoľko ich bolo importovaných do Anglicka, USA. Počas vojny v r. 1939 - 45 sa ich počet rapídne znížil.
Vyskytuje sa v troch formách: BRUSELSKÝ, BELGICKÝ a BRABANTSKÝ.

ENGLISH POINTER

23. září 2018 v 11:58 PES - PRIATEĽ ČLOVEKA
Typický predstaviteľ poľovného psa - stavača, vhodného k všestrannému poľovnému využitiu, s osobitou, rýchlou, ale spoľahlivou prácou v poli, s nasadením temperamentného plnokrvníka a výnimočným nosom. Vhodný pre skúsench poľovníkov, ale aj pre nadšencov poľovníckej kynológie.

PODENGO IBICENCO

23. září 2018 v 11:58 PES - PRIATEĽ ČLOVEKA
neznámy pes píšuci históriu. Jeho predkovia sprevádzali človeka už 2000 rokov p. K. v starom Egypte. Výnimočný svojím JA, s dokonalým čuchom, sluchom i zrakom. Vytrvalec s nádhernými, nenapodobiteľnými skomi, svojou prítomnosťou zaujme každého, i psov neznalého človeka. Jedinečná rarita pre všetkých nadšených aj začínajúcich kynológov, ktorí sa neboja aktívne pričiniť o jeho chov a zachovanie aj pre ďalšie tisícročia. Šteňatá Aquila Bojnice sú prvé v strednej Európe.

RHODESIAN RIDGEBACK

23. září 2018 v 11:58 PES - PRIATEĽ ČLOVEKA
Na prvý pohľad zaujme svojím elegantným vzhľadom a pohybom. Veľmi vhodný rodinný a spoločenský pes, tichý, ale dokonalý strážca Vášho majetku a vášnivý, od prírody skvelý poľovník. Vyžaduje nežnú, ale dôslednú výchovu, a prísnu, ale láskavú ruku svojho priateľa človeka.

NEMECKÝ DRÔTOSRSTÝ STAVAČ

23. září 2018 v 11:47 | NIKA |  PES - PRIATEĽ ČLOVEKA
Patrí k najrozšírenejším poľovným plemenám psov nielen vo svojej vlasti, ale aj v iných európskych krajinách. Má výšku 60-65 cm, ( sučka je asi o 3 cm nižšia ), stredne dlhé priľahlé ušnice, malé fúzy, chvost sa mu kupíruje. Je hnedý, hnedobiely, alebo hnedo-bielo bodkovaný. Srsť je krátka tvrdá, drôtovitá. Je verný, prítulný a odolný, spoľahlivý stavač, ktorý dobre hľadá a prináša. Pre spomínané vlastnosti je to veľmi rozšírený poľovný pes.