Říjen 2016

FARBY PRÍRODY SÚ I V NÁS

24. října 2016 v 9:36 | Nika
Navôkol so svojimi smutnými farbami vládne jeseň .
Opojená melanchóliou pozerám na opadané hnedočervené lístie.
Túžba po jari vo mne znova rastie.
O chvíľu zima príde a a s ňou i stará známa pieseň,

čo zachváti myseľ čiernočiernou tmou.
Už teraz chcem nech chlad a mráz navždy skončí.
Na nič iné nemyslím a nič iné nechem len rozlúčiť sa so zimou -
s tou zlou paňou, ktorá navonok je krásna, čistá, biela sťa sneh,
no vo vnútri záľudná a studená ako ľad.

Miľujem žiarivé zlaté ľúče slnka, čo do studených sŕdc teplo vnáša.
Boj so zimou víťazí a prísvit novej nádeje prináša.
Sľubujem, že chýb z minulosti sa moja duša stráni
a z prekliatych útrob tiesne mámivých vyletím von zo svojej klietky.
Veď tam ma už čaká farebný šíri svet.
Na sviežej stráni zrodia sa čarokrásne kvietky,
ktoré svojimi modrými, žltými, červenými, fialovými, bielymi hlávkami prinesú radosť dovtedy snehom väznenej osamotenej zeleni.

Vynakladám, čo najviac úsilia nech to takto zostane.
Život ružovejším pre mňa sa stane
aj keď bude večer zapadať oranžové slnko,
pretože nakoniec viem, že zajtrajšok bude ešte teplejším a žiarivejším.