Květen 2016

OTVOR V SEBE OČI

15. května 2016 v 18:12 | NIKA |  MOJE ZÁŽITKY
Znie to ako klišé, ktoré sa ľahko vraví, ale ťažko sa uskutočňuje. Hlavne pre tých, ktorí nemajú sebavedomie a často sa stýkali so šikanou, či už v škole, kde je to najčastejšie, ale aj v práci. Ja to zažívam skoro každý deň. Nezískala som do vienka krásu ani bohatá a vplyvná nie som. Často vidím ľudí ako posudzujú druhých podľa zovňajška. V telke preferujú umelé krásky a modelov ako vystrihnutých z módneho časopisu, ktorí akoby ,,vládli dnešnému svetu". Stačí, že ste ako bohyňa Afrodita a dostávate more pracovných a iných ponúk, z ktorých si možete vyberať. Ale, čo ja mám robiť v malej krajine bez takejto ,,vymoženosti bujných vnád a súmerných mier svojej figúry", s ktorou by som sa dostala do ,,popredia" na trhu práce?

Márne som do životopisu písala všetky svoje znalosti a konníčky a samozrejme školu, keď nerobím v obore, ktorý som vyštudovala. Pracujem ako pokladníčka, ktorá má ambície a som iniciatívna. Chcela by som sa dostať, keď už nie na vyššiu métu, z hľadiska obsadenosti druhých po známosti, aspoň na pozíciu, ktorá by ma napĺňala. Pýtate sa, čo také by rada robila obyčajná predavačka? Milujem umenie rôzneho druhu. Lenže akoby sa dali využiť šikovné ruky v mojej práci? Vo všeobecnosti nemilujem, ale zbožňujem tvorenie, čo je mojím čírim zmyslom života. Rada skúšam nové techniky, materiály a iné veci, s ktorými sa dá niečo nové vytvoriť. Jedným z príkladov je Eiffelovka z kelímkov, ktorej prezentáciu som uverejnila na svojom blogu. Predstavovala projekt využitia odpadového materiálu. Aj keď skôr taký dom vyrobený z fliaš je lepšie využitie ako moja veža. Iste viete, čo som tým chcela dosiahnuť. Veď každá firma, hlavne tie veľké spoločnosti, si myslím, že uvažujú o recyklácií a bezpečnej likvidácií odpadu, o obnove prírodných zdrojov a o podpore trvalo udržateľných zdrojov - ide predovšetkým o záchranu životného prostredia, v ktorom všetci žijeme. Moja snaha o vytvorenie ďalších podobných projektov nikdy nevyprchá ako posledná kvapka vody na našej planéte, ani vzhľadom na globálne otepľovanie, pretože nádej, že raz budem niečo znamenať je tu vždy, pokiaľ duša moja žije...

Momentálne mám 26 rokov a zatiaľ sú to len maličkosti, ktoré som na svojej ceste dosiahla. Nechcem sa nechať uniesť večnými rečami o tom, že len krásny ľudia zvonka môžu byť úspešní. Ja túžim dokázať opak. A verte, že radšej by som nebrala špinavé peniaze, ale hrabala sa v hline, v zemi, alebo v niečom inom, čo by mi prinieslo šťastie v podobe vytúženej práce, a vtedy by som si povedala, že som svoj cieľ zvládla.

Pre doplnenie nemala som konkrétne na mysli, že by som bola kvetinárkou, i keď aj to je krásna práca, robiť s voňavými kvetmi. Skôr som tým, chcela napísať, že tvorenie - z hliny, fimo hmoty, maľovanie a podobne, že radšej sa týmto zašpiním než s peniazmi, s ktorými robím, pretože určite každý, kto ešte nemal česť pracovať ako pokladník - hovorím tomu aj prvý level na začiatku kariéry-, si myslí, že to nie je ťažké. Ale keď robíte 12 hodín a ste na konci, ani nie tak fyzicky ako psychicky z väčšiny apatických zákazníkov. A pritom všetkom, keď je nás na smene málo kolegov, stíhať robiť si aj objednávky jedál, máme veľkú zodpovednosť za peniaze v kase, ktoré musia presne sedieť pri zrátaní a ukončovaní Close bank-u. Mierne som odbočila z témy. Ale faktom je, že každý by radšej robil prácu, ktorá by ho napĺňala ako som už spomínala. Pretože, ak je človek šťastný v práci, potom je šťastný v osobnom živote a začne si veriť a chápať seba ako plnohodnotného človeka, ktorý stojí zato byť v konečnom dôsledku ,,lídrom svojho života". Nadväzujem tiež na šikanovanie v škole a mobing v práci. Našťastie pracujem v spoločnosti, v ktorej prevláda otvorenosť a heslo:,, Všetci sme si rovní." No pravdou, na začiatku ako som nastúpila, môj namyslený nadradený - mal pomýlené, že je manažérom celého vesmíru a nie jedného z oddelení obchodného domu- dával povýšeneckým spôsobom najavo svoju nadradenosť pred druhými - radovými zamestnancami. Už len keď šiel okolo mňa bola som celá vystresovaná a to ani nič nemusel hovoriť. Viacerí ho označovali ako nesympatického človeka alebo dokonca až za netvora. A nakoniec ani nie vyššia moc ako skôr riaditeľka, s ľudským prístupom, mu zrazila hrebienok z hlavy, keď sa dostali k nej podnety obsahujúce sťažovanie sa naňho kvôli jeho odcuzivému správaniu a podobne. Momentálne neviem, kde ten pán teraz pracuje alebo, či nejakú prácu má. No minulosť je už dávno za vodou - ako sa vraví, a putujem stále ďalej po svojej ,,nevydláždenej lesnej cestičke".
A snáď sa mi splní môj sen.

Želám každému jednému nech ho jeho sny sprevádzajú životom a nech sa mu naplní do poslednej bodky...

Zatvoriť oči je ľahké, ale povzniesť sa nad všetko, čo sa nám zlého stalo a aj stane, čomu sa nedá vyhnúť a začať si naplno veriť nie je len otázkou plynúceho času v presypacích hodinách, ale skôr je to o našej vnútornej sile. Žiaľ nedajú sa spomienky, čo nami otriasli doslova vyrvať z mysle - jedine, že by ich odsekla gilotína. Ale dá sa na ne aspoň zabudnúť, pri tom, čo radi robíme - to je zmyslom života - pokračovať ďalej, aj keď si možno myslíš, že si už na konci. Vždy sa dá zájsť ešte viac dopredu než sme - popravde, ak chceš.

Nezabúdajte, že naše vedomosti a schopnosti sú len kvapkou v mori, ale to ako sa prezentujeme je celým oceánom.

Prosím, ak poznáte nejaké motto, alebo vás práve napadla plnohodnotná veta - napíšte ju do kometnárov a zdieľajte ju, kde sa len dá - pomôžete tak šíriť nádej v sebe samých aj v ostatných, ktorí si ešte neveria.