Prosinec 2014

ČO JE DNES NORMÁLNE ?

16. prosince 2014 v 23:34 | Nika |  REAL LIFE
Je, či nie je samomluva psychická choroba? Je to normálne rozprávať sa sám so sebou? Myslím si, že v dnešnej uponáhľanej dobe je toľko starostí a iných problémov, že občasné uvažovanie nahlas nepredstavuje nejakú chorobu, ale skôr je lepšie, keď si človek niečo hovorí sám pre seba, napr. ,,čo to ešte musím na dnes spraviť ? Áno, už viem! Ísť po deti z roboty, nakúpiť pečivo a..." Pokiaľ ide len o akúsi formu pripomenutia alebo napr. ak sa rozprávate len tak so psíkom, či bývate dlhý čas sami alebo sedíte v autobuse a zrazu sa vám vynorí nejaká pekná, či zlá spomienka, ktorú nemôžete vytrhnúť z hlavy a pri ktorej si niečo zahundrete, nemyslím a ani nepovažujem to za nenormálne.
No, ak by človek, čo trpí samomluvou bol pritom nepríčetný, nevedel by rozlíšiť v danej situácií sen, či zdanie od skutočnosti, trpel by halucináciami a tiež by nevedel sa kontrolovať vtom, čo hovorí - teda nevie kedy prestať a furt melie niečo z cesty - už ide potom o psychickú poruchu v myslení. Najčastejšími takýmito ťažkosťami v kognitívnom myslení sprevádzanými v nepríčetnom stave samomluvou a inými symptómami sú schizofrénia, Alzheimer, demencia, aj bežná depresia a úzkosť zalievaná alkoholom.
Priznám sa, že i ja si občas niečo poviem buď sama pre seba alebo sa z dlhej chvíle rozprávam so psom - no viem rozlíšiť, čo je v normále a čo zas nie - ide o autoreguláciu a sebakontrolu mojej osoby. Takže v mojom prípade sa nepovažuje samomluva za psychickú chorobu len sa nemám často s kým rozprávať - nakoľko sa partia rozpadla ako hrad z piesku a veľký príliv si odniesol mojich kamarátov - tak si to touto formou troška kompenzujem.
Mám partnera s ktorým žiaľ ešte nebývam. Dlho robí v práci a aj pomáha otcovi v domácnosti a preto v poslednej dobe sa málo stretávame. A moji rodičia majú teraz tiež veľa iných starostí než sa stretnúť a porozprávať. Nikto nemá čas!
Keď som sama veľmi ma baví čítanie, pri ktorom niekedy si aj nahlas čítam a potom rozmýšľam o deji. No nech sa veci majú ako chce som zdravá a to je predsa podstatné, ale teším sa keď nastane doba, kedy sa budeme ja a iní osamelí ľudia viac stretávať so svojimi blízkymi a kamarátmi, aby sme sa porozprávali a cítili sa vypočutí. Pretože ak sa s niekým rozprávam cítim ako sa mi roztvára vyprahnuté srdce, čo bolo dlhšiu dobu ,,uviaznuté" na púšti bez kvapky dažďa a jedinou nádejou je nájdená oáza, kde prekvitá život.