Srpen 2012

TIE NAŠE NAJKRAJŠIE CHVÍLE

9. srpna 2012 v 12:11 | NIKA |  MOJE ZÁŽITKY
Každé dieťa miluje zvieratká a hádam, že každé z nich malo aspoň raz nejakého svojho miláčika doma. Už je tomu 12 rokov, čo žije moja Lady - čínsky chocholatý naháč spolu so mnou v jednom byte. A môžem povedať, že aj napriek všetkým tým starostiam týkajúcich sa celkovej opatery, sme prežili nezabudnuteľné zážitky.
V roku 2000 keď sme si ju ako 4- mesačnú kúpili, bolo to ťažké obdobie pre ňu. Bála sa nás. No postupom času sa krôčik po krôčiku osmelila a približovala bližšie k nám aj sama. Veď každý sa predsa musí adaptovať v novom prostredí a zvyknúť si na iné podmienky. Potom neskôr začala dokonca aj skákať na stôl, keď zacítila nejakú tú lahôdku. Pamätám si, že raz ma tak vystrašila až som prudko vyskočila z postele a padla na zem. Spala som a Lady medzitým omylom stúpila na ovládačku od televízora, čo ležala na stole vedľa slaných čipsov. Už som sa zľakla, že v našom byte straší, ale bol to len planý poplach.
Keď bola mladšia, často vyskakovala všade, kde sa len dalo. Je to ten najpažravejší psík akého poznám. Dokonca som sa čudovala, keď mi vypila všetku cesnakovú polievku, čo mi raz mama nechala v kuchyni s otvorenými dverami, že však psom nevonia cesnak... Ale podľa čoho sme usúdili, že je to pravá dáma aj napriek tej jej pažravosti ? Skúsili sme jej zo srandy dať trocha piva k jej ňufáku... a predstavte si, že práve pivo jej akosi nevoňalo. Odfrkla čumáčikom a cupitala preč. Odvtedy jej prináleží meno Lady.
Zo všetkého najviac zbožňuje piškótiky. A keď zbadá, že niečo jeme, tak by ste mali vidieť ako šialená pobehuje sem a tam. Akoby ju sto čertov hnalo, cápa packami po našich nohách, netrpezlivo vrtí chvostíkom a dosť šteká. Pritom ako sa jej zbiehajú slinky, občas kvapne aj na zem. S vyplazeným jazykem
Alebo je zábavné sledovať ju ako si počína s piškótkou v uzavretej fľaške. :D Zatiaľ nech sa takto hrá alebo skôr ,,potrápi" pokým sa my v pokoji najeme a potom jej dáme papušku.

Tá potvorka malá
energia z nej sála.
Čriepok radosti každodenného môjho života.
Bojím sa však tej osudnej chvíle, čo všetko zo sveta berie a ničí...
keď mi bude chýbať tvoj pohľad krásnych veľkých ebenových očí.
Zaplaví ma v srdci mojom prázdnota a clivota.
Si jedinečná, pretože si moja prvá a aj posledná...
Neverím, že by existoval ešte niekto taký ako ty.
Si tak zvláštne krásna a mojej duši vzácna.
Si tak roztomilá vo všetkom, čo robíš - či spíš, či sa hráš a či papáš..
No jednoducho si môj miláčik,
čo rád sa líšká. Ty náš jediný ušatý maznáčik. Usmívající se

Býva často zvedavá na veci okolo nej. Raz keď po prvýkrát uvidela malú mačičku, zmocnila sa jej zvedavosť. prišla k nej a začala ju oňuchávať. Zrazu však spoza kríčka vyprskla na Lady väčšia mačka, ktorá ju labou s vystrčenými pazúrmi zahnala. Odvtedy neznáša mačky a z diaľky šteká po nich. A bojí sa i nášho anduliaka Rickyho, ktorý počas svojho náletu pristál na nej a začal ju ďobkať do uší. Taktiež nemusí moc vodu pri kúpaní, nerada pláva a zimu obzvlášť- vtedy jej dokonca obúvame na jej chudé nožičky minitenisky, aby ju neštípali labky po soľnej posýpke proti ľadu na chodníkoch. Ako baletka opatrne našlapuje v tých miniteniskách a vždy mi to pripadá byť neodolateľne smiešne.

Teraz vám prinášam zábavnú príhodu. Stretla som sa vonku s kamošku, že si sadneme na lúku, poklábosíme a zároveň vyvenčím aj Lady. Tá sa zas vyšantí spolu s inými psími kamarátmi. Páčil sa mi vtedy jeden chalan, čo tam tiež chodieval so svojím psom. Nuž a preto som si nevzala brýle- tie škaredé okruhliaky, som im vravela. Akotak na krátku vzdialenosť ešte dovidím, ale ďalej je to už o čosi horšie so zrakom a aj s prižmúrovacím zaostrovaním. No fajn. Tak kamka v ten deň videla i za mňa.
Pustila som Lady z vodítka nech si pobehá. Chvíľku sme sa bavili o dievčenských témach. Potom som sa obzrela, aby som skontroľovala Lady, či sa mi niekam nezatúlala. Zbadala som akýsi tmavý fľak v diaľke a myslela som si, že je to ona. Volám ju ku mne a nič. Potom zrazu vzlietne a ja nechápavo som vyhŕkla: Lady, kam to letíš ?!"
HEHE! Kamoška sa začala smiať. Vtom vyšla Lady spoza stromu a prišla ku mne.
,,Dick, to bola vrana. Ale vieš ako to komicky vyznelo s tým tvojím pohľadom. Tak na toto nezabudnem," vravela mi kamka. Sme sa skoro popukali od smiechu a ostatní okoloidúci len zízali, či sme si niečo nešľahli. Smějící se

S Ladynkou často vediem i vnútorné monológy. Vie ma rozveseliť, keď som smutná. Dokáže rozlíšiť ako sa v danej chvíli cítim a podľa toho sa i ona chová ku mne. Žijeme jedna pre druhú v akejsi citovej symbióze. Doteraz nezabudnem na ten mŕtvy obraz, keď sa ocitla na operačnom stole v kóme so zatvorenými očami a s vyplazeným jazykom ležiaca ... Nebudem opisovať podrobnosti- proste boli to vtedy hrozné časy. Cítila som sa mizerne. Nevedela som na čom je. Dlho som ju pozorovala, kedy sa konečne preberie.
Omámená pomaly otvárala svoje očká a pokúšala sa vstať alebo aspoň trocha pohnúť, pričom však jej telo bolo úplne bezvládne. Zvíjala sa od bolesti a začala nepríjemne silným plačlivým nárekom zavíjať. Doslova trhalo nám to ušné bubienky. Keď sa troška upokojila, moja mama ju pomaly zodvihla do náručia. Všetci sme sa zišli pri nej, aby sme ju pohladili a ďalej tíšili. Neskôr sme ju zobrali domov a boli sme radi, že je to celé už za nami a pekne rýchlo sa zotavila.
Mali sme šťastie, že podstúpila záchranný zákrok skôr, inak by to nedopadlo pre nás všetkých,ktorí ju milujeme, dobre.


,,Rada spinkám v mäkkučkej postieľke."


,,Opalovanie to je moje hobby."

,,Dobré ránko! Ešte sa ponaťahujem a potom zájdem do kuchyne...." :)

,,Rada sa hrám na plyšákovskú schovávačku. Skúste ma nájsť..."

,,Úplne sem medzi tých plyšákov zapadám. Ešte nikto ma nenašiel ? Hm, asi si zdriemnem medzitým."

,,Toto sú tie moje minitenisky. Nemám rada obliekanie, ale je to potrebné..."

,, Môžete si zo mňa robiť srandu, ale aj tak patrím medzi najmilšie stvorenia na tejto Zemi. A mojou výhodou je,že nepotrebujem gél a ani sprej pri úprave mojej frizúry."

,, Nechápem tomu. V poslednej dobe tu nič nie je. Ako a čo mám teraz mlsať a rabovať."

,, Myslíš, že si nenápadný. No počkaj, ty vták jeden, raz sa ti to za dzobkanie mojich uší vráti."


Genialita

5. srpna 2012 v 17:00 | NIKA |  BÁSNIČKY
Nevedela som, čo presne by som mala napísať na túto tému. No snáď sa vám aspoň trošku bude páčiť táto básnička.

Genialita je správna mentalita
a rozumová vitalita,
ktorej predchádza kvalita života.
Človek je to veľmi nadaný
býva v práci často hľadaný a žiadaný.

Samé chvály má na konte recenzií.
V umení sa často ocitá niekde v inej dimenzií,
v jeho závitoch sa utvára vlna fantázií.

Subjekt, ktorý v hlave nosí intelekt
a jeho robota dosahuje super efekt.

Časom stáva sa objektom slávy.
V niektorých prípadoch i obeťou trávy.

Je však prezieravý a jasnozrivý
relevantný, možno i extravagantný
pohotový a i pohodový
bystrozraký a čertvieaký
ešte vynaliezavý.