Červen 2011

PROFESORKYNE ZÁDERY ROKA

15. června 2011 v 8:33 | NIKA |  MOJE ZÁŽITKY
Takú profesorku, ktorá vie čo je to haluz by iste každý na svojej hodine rád uvítal. Pamätám si, aká bola sranda na hodine nemčiny, kedy som išla odpovedať z témy kultúra. Mala som rozprávať o tom ako sme boli minule so školou v divadle na predstavení : Hamlet od Shakespeara. Mala som profesorke priblížiť dej. Pri odpovedi som sa pozastavila a rozmýšľala nad jedným zabudnutým slovíčkom. Profka sa ma opýtala: ,,No ako to bolo ďalej s tým Hamletovým Shakespearom ? " Troška som sa zasmiala a opravila ju, že Hamlet je dielo a hrdina príbehu a ten druhý je autorom. Ďalej som pokračovala v odpovedi len, čo mi prišlo na jazyk to zabudnuté slovíčko.
Skončila som túto a profka sa ma ešte opýtala, na akom filme som posledne bola v kine. Jeho názov bol Nezvratný osud 4 a 3D. Ona zle počula a opýtala sa ma, že aký - Zvrátený osud ? Zase som ju opravila . Je to staršia pani a ja som zas tichá osôbka, tak je jasné, že niekedy počuje niečo iné než, čo poviem. Ale sranda je s ňou, keď skomolí názvy. Nemčinu dvakrát moc nemusím, ale kvôli dobrej a zábavnej profesorke ju znesiem.

Samozrejme spomeniem tu ešte ďalšie srandovné momenty z jej hodiny. Tak napr. jedna spolužiačka Monika musela ísť počas hodiny niekam preč. Neviem presne kam, asi k doktorke. Ako vstávala a zasúvala stoličku s hrmotom, profka jej povedala:,, Monika, ty vážiš aj s kabelkou len 15 kg a robíš pritom taký hluk ako slon."

Napríklad: Ešte si spomínam ako na hodine pri jednej nie moc dobrej naučenej odpovedi zadrela profka takú nezmyselnú vetu, že vôbec sme nechápali... Povedala na konci po vyskúšaní mojej spolužiačky:,, Ona ma môže obviniť z toho, že rozprávam celú hodinu, popritom som rozprávala ja, takže ma nemôže obviniť."

BEZ VRECKOVIEK ANI NA KROK

13. června 2011 v 9:34 | NIKA |  NAJ...TRAPASY & VTIPY
V jeden osudný to môj deň sa mi stala nepríjemná príhoda...
V jednu sobotu som bola s kamoškou dohodnutá, že prídem za ňou do Devínskej Vsi. Tak som teda prišla na dohodnuté miesto nášho stretnutia na jednu zastávku a čakala pokým príde. Ako obvykle zas meškala. No a mňa začalo nejako pobolievať brucho. Sadla som si preto radšej na lavičku a dúfala, že príde čím skôr. Ale ako na potvoru sa to zhoršilo. Cítila som, že musím ísť na veľkú. V kŕčoch som sa skláňala a držala za brucho. Ďalej som to už dlhšie nemohla vydržať a tak som vstala a hľadala rýchlo nejaké kríčky. Uf super povedala som si a vykonala svoju potrebu. Ale ako naschváľ som si zabudla vziať so sebou i vreckovky ups... Čo teraz ? Nedala som si nohavice úplne hore, aby sa nedotýkali však viete... Držala som si ich a išla na zastávku, kde som 1 rukou strhávala plagáty. Na náprotivej strane zastávky ma úpenlivo pozorovala jedna staršia pani. Nevedela som o nej až pokým na mňa nezakričala, že prečo strhávam tie plagáty... Nuž mala som jej povedať presne načo ich potrebujem ? Určite nie - taká hanba. Povedala som jej, že je zber papiera v mojej škole a pani, že to sa nesmie a tak začala nadávať a bla bla bla....Radšej som odtiaľ odišla späť do kríkov a vytrela sa s tým málom papiera, čo som mala. Sčupená vytieram sa posledný krát, keď tu zrazu spoza kríkov ma naľaká kamoška, ktorá ma náhodou sledovala, kam idem a čo budem robiť. Ach jáj... Zľakla som sa a stratila rovnováhu a skončila vo svojej smradľavej práci na zemi. Vravím:,, No super, " tak a teraz mám celé nohavice zašpinené. Ako len pôjdem naspäť domov bez toho aby na mňa ľudia v autobuse nezazerali a nezapchávali si nosy ? Tak kamka mi teda s týmto pomohla našťastie, ale museli sme rýchlo prebehnúť k nej domov, aby mi dala jej čisté veci a moje som si preprala v ruke a hodila do igelitky. Po ceste k nej sme však stretli našich idolov. Ups a teraz prišla tá najväčšia hanba na svete. Pri vítaní a aj rozlúčení sa vždy objímame, či už sme párik alebo kamoši, skratka so všetkými sa takto vítame, keď ich stretneme... a chalanko už ma šiel objať, ale ja, že teraz to nejde a že sa rýchlo ponáhľame... On si moju odpoveď nevšímal. Vrúcne ma objal a svoje ruky pritisol akurát na môj zadok. Potom na to som počula ako sa pýta:,, Čo tu tak smrdí? " Rýchlo som sa od neho odtiahla, pozdravila na rozlúčku a s kamoškou ako o závod bežala k nej domov. Z diaľky som ich začula ako sa mi posmievajú, keď to zistili... Môj idol hromžil, že má zašpinené ruky. Ach, tá hanba. Najradšej by som sa s nimi ani nestretla, ale náhoda je blbec.
Konečne, keď sme dorazili k nej. Ihneď som vtrhla do kúpelne bez zaklopania a bez povšimnutia som si začala vyzliekať svoje nohavice. Otočím sa po mydlo a vzápätí sa otočil aj kamoškin brat po uterák. Obaja sme sa veľmi naľakali jeden druhého a zhíkli až tak, že to mohla počuť i celá ulica. Potom som sa začala smiať, keď som videla hm.... To jeho miniprirodzenie. On bol z toho všetkého zmätený. Chvíľu postál na jednom mieste ako solný stĺp, pokým sa spamätal a vyhodil ma z kúpelne. Musela som počkať kým sa oblečie a vylezie z tade. Stála som pred dverami len v spodných nohavičkách s nápisom ,, Catch me". Keď sa sem zbehla ostatná família, že čo sa stalo a prečo bol počuť taký krik ? No veľmi zvedavá rodinka. Kamoškin brat vyšiel z kúpelne akurát a nechceli sme im presne povedať, čo sa stalo, tak som si vymyslela neškodnú lož. Zaklamala som, že som videla hrozne veľkého pavúka na záchodovej doske. On len prikývol a pobral sa do svojej izby. Ostatní si určite mysleli niečo iné, než to, čo som im povedala. Ale začali sa aj tak na tom smiať a kamoškin haluzný otec začal vtipkovať, keď si všimol nápis na mojich spodných nohavičkách, že či ma môže chytiť. Očervenela som v tvári a vošla radšej do kúpelne. Preprala som si nohavice a obliekla iné, čo mi priniesla kamoška. Padli mi ako uliate. Našťastie mali sme rovnakú postavu, len ona mala o niečo dlhšie nohy, ale to nevadilo. Konce nohavíc som si ohla a pripevnila so zicherkou.
Potom sme išli do jej izby a opísala som si učivo, ktoré som zameškala kvôli chorobe. Rozpraváli sme sa o novinkách v škole a tak... Keď už odbilo 20:00, rozlúčila som sa s ňou a cestovala späť domov. Bola som úplne rada, že som konečne doma po takomto dni. Ešte som si pred spaním zasurfovala na nete a potom, keď už mi viečka padali, lahla som si do postele a hneď zaspinkala.