Leden 2010

VTIPY 09

9. ledna 2010 v 13:29 | NIKA |  NAJ...TRAPASY & VTIPY
  • Blondínka si sadne do autobusu. Vtom za ňou príde pán a hovorí: -Pani, ale tu sedím ja. -Ale ja som tu bola prvá! -Ale ja som vodič!


  • Príde blondínka do stávkovej kancelárie. Chce podať tiket a pýta sa, ako sa to robí: -Musíte trafiť šesť čísel. -A z akej diaľky?

ŽIACKA KNIŽKA
  • Na hodine dejepisu si šupe banán a keď ju upozorním, že nemá jesť banán, hodí ho do koša a šupku zje.
  • Vaša dcéra na hodine fyziky do písomky nenapísala nič za celú hodina a mala tú drzosť napísať tam: Nemám kalkulačku a Ježiško mi ju nedoniesol, lebo som neposlúchala.
  • Žiadam o ostrihanie ofiny vášho syna, pridáva sa k skupinám emo, vraví že je punker a pritom má na krku zlatú reťaz a raperskú šiltovku.

V SLONÍCH VÝKALOCH

9. ledna 2010 v 13:23 | NIKA |  NAJ...TRAPASY & VTIPY
S triedou sme boli na výlete v Bojniciach. Išli sme aj do zoo. Pri slonoch bol stánok s krmivom. Kúpila som ho, naklonila som sa nad plot, no spolužiak do mňa náhodou strčil a ja som spadla za ohradu. Dopad nebol veľmi tvrdý, lebo som spadla rovno do sena, ale to seno slúžilo slonom na vykonávanie potreby, takže som tam sedela - v sloních výkaloch. Celá naša trieda a aj okoloidúci sa perfektne zabávali.

NOHAVIČKY NA ZIPSE

9. ledna 2010 v 13:22 | NIKA |  NAJ...TRAPASY & VTIPY
Jedného rána som sa ako obvykle ponáhľala do školy. Schmatla som tašku z gauča a hodila ju na plece. Trochu som sa čudovala, keď sa ľudia v autobuse zvláštne na mňa pozerali, ale snažila som sa nevšímať si to. Keď som však prišla do školy, smiešne úškrnky neprestávali a jeden spolužiak na mňa urobil kač - kač. Bežala som do bufetu a cestou mi vypadlo niečo z tašky, to snáď nie! Boli to nohavičky mojej mladšej sestry, na ktorých bola nakreslená kačička. Museli sa zachytiť na suchý zips tašky, keď bola pohodená na gauči pri opratej bielizni. Chlapec, ktorý išiel oproti, mi ironicky povedal: ,,Tie nohavičky sú strašne sexi!" bola to pre mňa strašná hanba a v ten deň som sa s nikým nerozprávala.

ZÁHADNÁ ŽENA

9. ledna 2010 v 13:21 | NIKA |  MYSTERY
Pokiaľ sa neudiala táto príhoda, môj život sa mi až doteraz zdal úplne obyčajný. Jednu noc, keď hodiny odbili polnoc, zjavila sa mi akási žena. Mala divné šaty a zahalenú tvár. Myslela som si, že sa mi to len zdá, ale ona prišla bližšie a pohladila ma po tvári. Veľmi som sa bála a chcela som kričať, no nevydala som zo seba ani hláska. Urobila akýsi pohyb pravou rukou a tam som sa zjavila ja, keď som bola šťastná. Hrala som sa so psom, no pohla ľavou rukou a v nej som bola, keď mi umrel psík. Plakala som. Spojila ruky a vytvorila ma v týchto časoch. Znova sa ku mne priblížila a chcela niečo spraviť, no zmizla, keď začula susedov, ako sa hádajú. Odľahlo mi, no na druhý deň, keď som sa vracala zo školy, zbadala som ju v autobuse. Kývala mi a držala mi miesto. Musela som si k nej prisadnúť, strašne ma to k nej ťahalo. Snažila sa mi niečo vysvetliť, ale ja som ju nepochopila. Zaviedla ma do domu a ukázala mi fotku muža, asi jej priateľa. Na fotke bol napísané ,,Navždy budeme spolu, Julianna". Potom ma zaviedla k rieke. Zjavil sa tam ten muž. Zrazu padli na zem jej šaty a odokryli to, čo tajila. Svoju pravú tvár. Bola nádherná. Chytila za ruku toho muža, objali sa a začali mi mávať. Neskôr zmizli. Keď som sa pýtala mamy, kto bola Julianna, povedala, že to bolo mladé dievča, ktoré obvinili zo smrti svojho manžela. Ušla, aby sa vyhla ľuďom. Namiesto nášho domu tu bol kedysi potok. Ona do toho potoka skočila a jeden z ľudí do nej hodil kameň. Omdlela a umrela. Okrem toho Julianna bola moja pra,pra...babka. neviem, či ma chcela varovať alebo ma chcela spoznať...

TVÁR V MOBILE

9. ledna 2010 v 13:20 | NIKA |  MYSTERY
S bratom, mamou a otcom sme šli na stanovačku. Keď sme dorazili na miesto, bolo už večer. Začali sme rozkladať stany a hneď sme išli spať. Bola som veľmi unavená, no napriek tomu sa mi dosť zle zaspávalo. V noci som sa zobudila na praskanie dreva. Pozrela som na hodinky, bolo už pol piatej ráno. Po chvíli mi začal zvoniť mobil. Pozrela som naň a uvidela som tvár svojej babky. Strašne som sa zľakla a bežala som do stanu rodičov. Povedali mi, že sa mi to iba zdalo. Potom som už nezaspala, no ešte v ten deň sme sa museli pobaliť a ísť naspäť domov. Dozvedeli sme sa, že v noci nám zomrela babička.

MÔJ TATO

9. ledna 2010 v 13:20 | NIKA |  MYSTERY
Bola som v škole. Mali sme informatiku. Písala som si na pokeci a o chvíľu mi napísal môj brat, že mám prísť domov, lebo náš tato umiera. Zostala som ako prikovaná. Profke som nič nepovedala, len som rýchlo odišla preč. Nemohla som tomu uveriť. Bola som ako v hypnóze, vôbec som nevnímala svet okolo seba. A potom sa to stalo. Išla som na stanici okolo jednej zastávky, kde stálo veľmi veľa ľudí. Nebola to moja zastávka, ale stalo sa niečo neuveriteľné. Zrazu som počula hlas svojho otca, ako kričí moje meno. A v tom dave ľudí som uvidela na pár sekúnd jeho tvár. Zostala som stáť ako obarená. Tí ľudia na mňa pozerali, dokonca sa ma jedna pani opýtala, či mi je dobre. Keď som prišla domov, môj tato bol už mŕtvy. Už som ho nestihla...

NIKEFREESTYLE

1. ledna 2010 v 23:14 | NIKA |  GLITTER